Samoser Solutions

Je krásne zistiť, že človek nie je na tomto svete sám so svojou inakosťou a zmyslom pre nezmysel. A že nás takých zdravo pridrbaných nie je málo, ale naopak, celkom dosť. Vo Vrbovom sa uplynulú sobotu (25.11.) konali Majstrovstvá sveta a vesmíru v Čiernom Petrovi a Lampiónový sprievod. Tieto aktivity s celovesmírnou pôsobnosťou už tretí rok usporiadala multiorganizácia Kriak, so sídlom vo Vrbovom. Združenie nič netušiacich nadviazalo s multiorganizáciou Kriak družbu a na Majstrovstvá sa vybralo v rámci utužovania súdružských vzťahov.

Zo ZNN sme sa napokon zišli štyria: z TopMenežDementu to boli Präcädajúci poloboch, nooby a Rádytel zemegule, Samušo, funkčné členstvo zastupovali Vše vedúci športu SUMÓ a ostatné, Benny a jeho polovička Redytelka opiniek a inej nič netušiacej zvery, Opinka. Honoráciu ZNN sprevádzal Carlos, brat Bona Voxa (viď foto v galérii).

V pozvánke na túto udalosť stálo aj to, že máme si obliecť: “slušivý spoločenský kostým, alebo slávnostnú uniformu.” Vystrojili sme sa teda podľa inštrukcií, v Tesku kúpili lampióny a karty na Čierneho Petra, v Hornbachu paličky a hybajho do Vrbového. Nooby sa blysol slušivým sakom, dekorovaným Jánskeho plaketami a kravatkou s emblémom SZM. Košieľka, ako inak, flanelová. Môj výstroj bol ďaleko menej prešpekulovaný: na slušivú kockovanú flanelku som si dal kravatku zo sedemdesiatych rokov, na ktorej som spravil velice sofistikovaný uzol, a na to som si obliekol oku lahodiaci kockovaný župan farby krémovo béžovej. Carlos volil kožený klobúčik štýlu Krokodíl Dundee, k tomu slušivé tmavé sáčko, pod ktorým mal červené tričko so žltou päťcípou hviezdou. Svoj imidž zavŕšil frajerskými zváračskými ochrannými okuliarmi so žltými sklami, zakúpenými v ten deň v Hornbachu, ktoré sme mu odvtedy všetci závideli. Opinka a Benny šli viac-menej naľahko, akurát Benny si k polovému tričku uviazal slušivú kravatku a nasadil überkúlové stromácke okuliare.

Ako prvá sa konala registrácia súťažiacich v Čiernom Petrovi, potom nasledoval príhovor honorácie multorganizácie Kriak. Popredný člen Kriaku, JZVG minerál Andrej Budislav Jobus slávnostne predstavil novú vlajku SMLS (Spolok milovníkov Lampiónových Sprievodov), ako aj SMČP (Spolok milovníkov Čierneho Petra).

Potom nasledoval lampiónový sprievod, kde sa aj naše združenie prezentovalo svojím transparentom. Členovia multiorganizácie Kriak naň reagovali radostným smiechom a prevolali nám na slávu. Sprievod prešiel po večernou tmou zahalenom centre mesta, pričom celkom bezstarostne zablokoval premávku na miestnej komunikácii. Zborovo sa prevolávalo na slávu multiorganizácii Kriak, a tuším párkrát aj svetovému mieru. Keď sa niektorý z nás, zo ZNN, opýtal, že čo na túto akciu policajti, odpoveď znela: “Polovica je tu, s nami, a tá druhá sa nás bojí.” Pred kostolom sprievod zapózoval miestnym médiám a šlo sa naspäť do kultúrneho domu.

Turnaj v Čiernom Petrovi sa hral o tri tituly: o regulérneho víťaza turnaja, čiže toho, kto vyhrá najviac hier, o najšedší priemer, čo sa berie ako najpotupnejší titul, a o najčiernejšieho Petra, čiže toho, kto najviac hier, naopak, prehrá. Hráčsky zápal hudobne sprevádzal živý klavirista skladbami z Limonádového Joea a podobnými skvelými vychytávkami. V sále sa podchvíľou ozývali výkriky radosti či sklamania a niektorí hráči si veľkopansky pozapaľovali tlsté cigary.

Nebudem to naťahovať, zvíťazil som a do análov multiorganizácie Kriak som sa zapísal ako Najčiernejší Peter sveta a vesmíru na rok 2006. Boli to nervy, ale cítil som sa ako kráľ. Na dôvažok ma miestna pani novinárka požiadala o rozhovor, ktorý som ochotne poskytol a na otázku, ako beriem tento svoj titul, som podľa pravdy odpovedal, že je pre mňa obrovským osobným víťazstvom a budem z toho žiť najmenej týždeň.

Po dohraní posledného, finálového zápasu o Majstra sveta a vesmíru v Čiernom Petrovi, sa víťaz Majstrovstiev, minerál Jobus, prihovoril z výšky svojho majestátu a drevenej stoličky zhromaždenému osadenstvu, poďakoval za účasť, prihovoril sa za svetový mier a ešte všeličo iné hovoril, ale už si veľmi nepamätám čo, lebo už som veľa piva pil. Ale smial som sa velice a tlieskal ešte viac.

Nasledovala voľná zábava, na ktorej sa tancovalo, pilo a spievalo, ale to už sme sa my, zo ZNN, pomaličky začali zberať na odchod do večne zasneženej Bratislavy. Ešte sme sa v krátkosti pobratali s čelnými predstaviteľmi multiorganizácie Kriak a vymenili si komplimenty a prísľuby ďalšieho bratania sa, spravili spoločné pamätné foto, pripili domácej hruškovice a bolo.

Po ceste sme v aute zhodnotili, že vrbovskí priatelia sú o míľové kroky pred nami, čo sa organizovania skvelých akcií týka, a že sa od nich musíme poučiť. Hriala nás však pochvala, že naše Združenie má zase krajšiu stránku. Do budúcna nám ostáva dúfať, že našim priateľom z Kriaku budeme môcť oplatiť pozvanie a zavolať ich na naše letné ničnetušiace olympijské hry, ktoré v Združení usilovne organizujeme už dva roky.

Záverom sa lúčim zvolaním: “Nech žije Kriak!” ako aj “Nech žije svetový mier!”

Prílohy:

• Galéria fotiek z Vrbového (bacha, je ich veľa)
• Krátke videonahrávky finále o Najčiernejšieho Petra, tu dorovnávam, tu vyhrávam (kameroval nooby foťákom)