Ide o fotky, tak nebudem zbytočne tliapať. Minulý víkend som strávil v prenádhernej Levoči, na celoštátnej súťažnej prehliadke alternatívneho divadla. Okrem toho, že som zalamoval festivalový denník, bral som aj foťák a dobre som urobil, lebo sa zišiel. Ukázalo sa, že medzi kompaktmi zrkadlovka kráľom, a tak som si robil všetky fotky do denníka sám. Ako prehliadka dopadla, sa dozviete na stránke NOCky, denníky si môžete stiahnuť tuto číslo prvé a tuto druhé.
Ako predstavenia vyzerali, si pozrite tutokaj:
deň: June 20th, 2007 čas: 15:45
Zvonodrozdovo aj Tracyho tigra som čítala a usmievala sa pritom od ucha k uchu. Tak dúfam, že aj ty si mal podobný zážitok z predstavení.
deň: June 21st, 2007 čas: 0:58
Tracyho tiger (a Saroyanove texty vôbec) je podobný prípad ako Malý princ: sú to krehké dielka, ľudské a dojímavé, jazykom prosté, až naivné, prístupné každému. Obsahom i poetikou (obratne) balansujú na hrane gýča, od ktorého ich chráni jediné — hĺbka výpovede. Adaptácia týchto diel sa zdá byť úžasne jednoduchá, ale je to nevďačná robota, ktorá takmer vždy končí gýčom. Z toho, čo som z predstavenia videl, zdalo sa mi, že Kysuckí to prepískli hodne.
Zvonodrozdovo (a to som nečítal a tuším by som mal) bolo nenáročne zábavným predstavením s pestrou a nápaditou scénou, remeselne určite najpremakanejšou. Zaradiť ich do alternatívy nebolo najšťastnejšie riešenie, najmä v porovnaní s inými “alternatívami”. Tiež som to nevidel celé, pofotil som a zase som bežal naspäť do redakcie.
Divadelne ma zaujala najviac Malomeštiakova svadba, to bol jasný víťaz, ale Hra na ocina a maminu ma dostala konfrontáciou detského sveta so svetom dospelých. Vďačná téma, ale vkusne, citlivo spracovaná a skvele zahraná. Keby som sa nebál, že si oslzím hľadáčik, plakal by som ako malý.
deň: June 21st, 2007 čas: 10:39
Ebénci, báťuška Samuel, Ty by si aj divadelného kritika mohol robiť. Jazyk (vyjadrovací) máš vytríbený
deň: June 22nd, 2007 čas: 19:09
Ďakujem za pochvalu, ale to by nešlo. Najmä preto, že nejakých divadelných kritikov poznám a nemôžem sa s nimi vôbec porovnávať. K tomu treba byť zažratým divadelníkom a mne koľkokrát robí problém obsedieť do konca predstavenia. (To aj teatrológom, ale tí zo zásady neodchádzajú, ale zahajujú protestný spánok.
)