Vyrazili sme do noci s drahým priateľom na Zlaté Piesky popiť piva. V ruksaku fľašiek čo sa zmestí, na cestu po jednej do ruky. Tmavým chodníčkom idúc diškurujeme, pijúc.

Po čase sa za nami ozvú rýchle kroky. Obraciam sa, vidím mladíka s chôdzou rezkou až strach. Púšťam ho, on slušne poďakuje.

„Teda, to je iná rýchlosť,“ poznamenávam.

„Tak ale ja nepijem za jazdy,“ odpovedá.