Konečne som sa dostal k originál trilógii Hviezdnych vojen, bez úprav a nových CGI vsuviek. A je to ten zážitok, ktorý som z toho mal ako zasran. Nič nenahradí poctivú robotu s bábkami a kostýmami, tie počítačové sračky v novej trilógii sú studené a herecká práca s nimi impotentná.

V starej trilógii zlé impérium je vyleštené minimalistické peklo korporátneho sídla, dobrí rebeli sú zadrbaní, ich veci ošúchané, ochytané a začadené. V novej sa všetko leskne ako psie gule a vyzerá, akoby to práve zišlo z výrobnej linky.

Keby len to, ale v novej trilógii jednoducho nedokážem stráviť debilizujúcu rolu Jar Jar Binksa. Údel komického uvoľnenia, šaša, v starej trilógii niesol C3PO – bol uveriteľný, pretože v prostredí veľkých ideí a smelých hrdinov prichádzal do (zábavného) konfliktu tým, že bol naleštený samoľúby a ustráchaný oportunista – čo vyplývalo z účelu jeho výroby, tj.  protokolárny android.

Naproti tomu, Jar Jar Binks je čistý dement a pars pro toto stelesňuje infantilný smer, ktorý nabrala nová trilógia. Binks nie je osobnosť, ktorá by mohla ísť do zábavného konfliku s ostatnými hrdinami tým, že je v jadre dobrý, ale s drobnými, v podstate ľudsky milými etickými defektami ako (paradoxne robot) C3PO. Binks je v konflikte s okolím, pretože je to idiot, v zmysle diagnózy; Binks nie je ani trochu plastická osobnosť s pochopiteľnými nešvármi, on je ťažká mentálna subnorma, navyše s poruchou motoriky – nielen jemnej ale aj tej úplne bazálnej. Komika, ktorá z toho pramení, je nie sitcomový konflikt osobností, ale fraška, groteska, ktorej princípom je škôlkarské: „ide Jano po ulici a zrazu padne na zem.“

Predobrazom či lepšie paralelou Binksa nech je Disneyho pes Goofy. Goofymu odpustíme všetko, lebo je to hlavná postava a navyše v kreslenom, animovanom vydaní, čiže sa na ňu vzťahujú úplne iné recepčné kritériá, nehovoriac o tom, že takáto postava je konzistentná so svojím rovnako kresleným okolím so špecifickou štylizáciou konania postáv.

Ale vo filme, obzvlášť v spoločnosti rytierov Jedi, profíkov na vrchole svojej slávy, nespôsobuje takýto Goofy komické uvoľnenie, ale čisté utrpenie. Ako divák sa zaň hanbím a neustále tŕpnem, čo zase dodrbe. Z hľadiska scenára a motivácií nedokážem pochopiť prečo Obi-Wan Kenobi a Qui-Gon Jinn, muži so schopnosťou vidieť budúcnosť, manipulovať silou mysle veci i ľudí, sa tohto magora nezbavia hneď pri prvej príležitosti. Ale nie, on s nami ostane celú trilógiu a robí to, čo každý blbec – za štítom svojej duševnej prostoty stíska gombíky na vynáleze skazy.

Vďakabohu aspoň za Ewana McGregora, Liama Neesona a Samuela L. Jacksona, ich herecký a osobnostný vklad túto tortúru zachraňuje na pozerateľný film a utiahne so sebou aj ostatné mdlé výkony.

Inak, na tej zadrbanosti a patine rebelov (najmä na prekvapivo schopnej rachotine Millenium Falcon) postavil svoju Serenity aj Joss Whedon. A aký bol z toho fantastický seriál! Kľúčom sú (samozrejme nielen) uveriteľné nedokonalosti – techniky aj ľudí. Škoda, že na to Lucas zabudol a natočil Hviezdny Disneyland.