Autorský tím Ivo Kováč a Mandor pred časom vydali zaujímavý a na slovenskom knižnom trhu dlho chýbajúci počin z oblasti náučnej literatúry – brožúrku Lesná vykládka s podtitulom turistická príručka akútnej potreby.

Dielo sa na 35 stranách zaoberá problematikou defekácie v prostredí prírody, pričom pomenúva najprv štýly, polohy a postupy prekonané či neefektívne, aby potom v ďalších kapitolách navrhla a popísala postupy praktickejšie, pohodlnejšie a s ohľadom na čistotu odedze aj bezpečnejšie.

Cieľovou skupinou je prevažne meštiacke publikum, pretože dedinský človek, predpokladáme, je s prírodou konfrontovaný natoľko intenzívne, že v oblasti navracania materiálu do jej lona nejestvuje horizont, ktorý by už nemal otvorený.

Texty Iva Kováča sú členené do jedno-, maximálne dvojstranových kapitol a na každej strane sú farebne ilustrované Mandorom v jemu typickej, naivnej karikatúrnej skratke. Ústrednej téme robia dobrú službu a textom dávajú folklórny kontrapunkt.

Kováčove texty vulgárnu problematiku zaobaľujú do oficiózneho jazyka inštruktáže s odborným i odborne pôsobiacim pojmoslovím, s občasnou výpožičkou slovných spojení z administratívneho slohu. Rozpor slohu a témy predstavuje hlavný zdroj humoru v texte. Vtipné sú však i utrafené pozorovania z praxe kladúceho turistu, ponášky na porekadlá a kategorické, komentatívne či moralizujúce vyhlásenia.

Kým silnou stránkou publikácie sú kapitoly venované (či správnej alebo nesprávnej) metodike kladenia, jej slabinou sú kapitoly úvahové. Z inštruktážneho suveréna sa v medzikapitolách stáva rozpačitý kazateľ, ktorý si občas spletie pojmy s dojmami a v strede kázne, keď už sa minie Písmo Sväté, začne pliesť bič z trusu. Nepresvedčivé sú predovšetkým prepiate úvahy o sociologických a psychologických následkoch zlého a dobrého kladenia v prírode. Musíme konštatovať, že prax vykládky je Kováčovi evidentne bližšia ako jej teória.

Za ďaleko väčší nedostatok publikácie však považujeme chýbajúcu kapitolu o odstraňovaní následkov vykládky z venca a jeho okolia bez výdobytkov papierenského priemyslu. Totiž, potreba si nevyberá a turistu priprie i vtedy, keď vyjde iba tak, „naľahko“. Preto dúfame, že v druhom, rozšírenom vydaní sa Kováč s bezradným čitateľom podelí aj o popis vegetácie a ostatných prírodných materiálov, zužitkovateľných pre účel čistoty podvozku.

Napriek výhradám, je nesporným prínosom, že do publicistického milieu našej vlasti zavial  zo smeru turistickej literatúry takto čerstvý vánok. Prajeme autorovi (a jeho čitateľom) k tejto prvotine mnoho radostne nakladených kilogramov bez nehody!

Poznámka: Publikáciu nenájdete na pultoch Panta Rhei, Artfora, ani Exisportu, ale rád vám ju pošle sám Ivo, keď mu napíšete na vykladku (zavináč) uznavam.sk.