Samoser Solutions

Člen skupiny IMHO Consulting

Môj nepríjemný zážitok s gejmi

Rubrika Fejtóny pre rozhlas, 21.09.2013

Tento text je pôvodom fejtón pre Rozhlas. Vysielal sa na okruhu Rádio Slovensko v rámci cyklu Takže takto.

Keď som mal okolo dvadsiatky, zistil som, že jeden z mojich kamarátov, volajme ho Janko, je homosexuál. Mal som ho rád aj naďalej, ale mal som sa na pozore. Bolo mi divne pri pomyslení na to, že sa na mňa môže dívať – no, ako na objekt svojej náklonnosti.

A potom sa mi s ním stala veľká nepríjemnosť. Pil som s kamarátmi v Nitre a ušiel mi posledný autobus. A tento Janko mi ponúkol, že môžem prespať uňho. Vedel som, že žije so svojím priateľom. Na ulici som však spať nechcel, a tak som skončil v maličkej garzónke na Klokočine s dvoma gejmi.

Celý čas som číhal, kedy to príde. Ale oni sa tvárili akoby nič. Otvorili vínko a dali mi najesť. Ani jedna narážka, ani jeden fórik na to, že som tam ja, heteráč, s dvoma gejmi.

Keď sme sa uložili spať na jeden veľký matrac a Janko zhasol svetlo, tŕpol som najviac.

A oni si dali pusu a zaspali.

Ako hovorím, bolo mi to veľmi nepríjemné. Podozrieval som dvoch dobrých a slušných ľudí, že sa ku mne budú správať ako nadržaní puberťáci k bezbrannému dievčaťu; ako hulváti. Cítil som sa ako idiot a veru po zásluhe.

Okrem toho blbého pocitu som si odniesol aj poznatok, že ak je niekto solídny človek, tak ním je bez ohľadu na to, či spáva alebo nespáva so svojim vlastným pohlavím. Keď je niekto dobrý kamarát, sused, alebo kolega, tak to nie je navzdory tomu, že je teplý, ani práve preto, že je teplý, on je taký preto, lebo je taký človek – to je celé.

Zdalo by sa, že hlava jednej z posledných inštitúcií, ktorá to ešte nechápe, to chápe. Pápež František predsa povedal, že nechce súdiť homosexuálov, ktorí hľadajú Boha a konajú dobro. To je pekné A. Ale povedal aj B. Problém vidí v lobovaní za túto orientáciu.

To znamená, že vidí problém v legitímnom úsilí istej skupiny obyvateľov zrovnoprávniť svoje postavenie so zvyškom spoločnosti, pričom za jej marginalizáciu zodpovedá aj cirkev. Ak bola nádej, že so zmenou pápeža dôjde k zmene myslenia, tak už nie je. Je to stále tá istá zatuchlina.

Pripusťme, že pápež sa len riadi Slovom Božím, hoci teda riadne starozákonným. Pripusťme, že doktrína proti homosexuálom určite nie je len stáročným bludom mužov v sutanách s pridlhým polčasom rozpadu. Ak toto všetko pripustíme, musíme sa zamyslieť nad tým, čo chýba Pánu Bohu, ak má potrebu dobrým ľuďom, ktorí sa ľúbia, nakúkať do spální.

O čom asi bude Pochod za život

Rubrika Fejtóny pre rozhlas, 21.09.2013

Tento text je pôvodom fejtón pre Rozhlas. Vysielal sa na okruhu Rádio Slovensko v rámci cyklu Takže takto.

Túto nedeľu sa v Košiciach uskutoční Pochod za život. Ťažko polemizovať s úctyhodnými požiadavkami, ktoré uvádzajú na svojej stránke, to jest ochrana ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť, a potom ochrana tradičnej rodiny a práv rodičov na výchovu detí. Z nejakých príčin sa nijako nekonkretizuje, ako sa k tomu chcú dopracovať, ale budú žiadať od štátu, aby to uzákonil.

Vzhľadom na iniciátora pochodu, ktorým je Konferencia biskupov Slovenska a organizátorov, medzi ktorými sú dvaja najvyšší košickí cirkevní hodnostári, dovolím si predpokladať isté podrobnosti.

V prvom rade, ochrana tradičnej rodiny v ponímaní tohto zoskupenia bude znamenať odsudzovanie homosexuálov a ich občianskych požiadaviek. Argumentom bude aktuálny výklad Svätého písma a doposiaľ výdatne živený omyl, že sú to všetci vlastne úchyláci.

V druhom rade, ochrana nenarodeného života bude mať podobu predovšetkým zákazu interrupcií na území Slovenskej republiky, ale už nie riešenia životnej situácie slobodných mamičiek. (Ak teda za systémové riešenie nebudeme považovať občasnú almužnu, na ktorú sa dobrí ľudia na takejto akcii poskladajú.)

V treťom rade, za ochranou práv rodičov na výchovu detí bude zrejme túžba zastaviť akékoľvek snahy o svetskú sexuálnu výchovu na školách.

V príčetnom svete by sme mohli predpokladať, že ak je niekto proti interrupciám, bude robiť všetko pre to, aby nedošlo k počatiam, ktoré by k interrupciám mohli viesť – to jest, keď spolu súložia zrelé telá ale ešte veľmi nezrelé mysle. V príčetnom svete vieme, že žľazám sa počas puberty a adolescencie veľmi zle rozkazuje, a že trnavská antikoncepcia „Neondit“ v podobe acylpyrínu medzi kolenami skôr či neskôr zlyhá. Naproti tomu taký kondóm má veľmi slušné skóre a nie je ani potenciálne nebezpečnou hrou s ženskými hormónmi. Ako hovorím, v príčetnom svete je toto adekvátna cesta, ako si mladé telá môžu vyriešiť volanie prírody, a pritom sa nestanú nepripravenými a pravdepodobne veľmi zlými rodičmi.

Ale na to v prípade tohto pochodu môžeme zabudnúť. V rámci workshopov odznejú dve prednášky o tom, že antikoncepcia je kultúrou smrti a jedna o Billingsovej metóde analýzy plodnosti podľa toho, ako vyzerá pošvový hlien – čo je antikoncepcia spoľahlivá podobne, ako „dávať si pozor“.

Nebudem tvrdiť, že úmysly ľudí angažovaných v Pochode za život sú zlé. Ale stojí za zváženie, čí život to chránia, pred kým, a čo ich – pre Kristove rany – do toho.