Samoser Solutions

“Keď ja nechcem papať polievočku v škôlke, ujo,” povedalo mi z ničoho nič dievčatko vo výťahu.
“Polievku papaj, je zdravá,” som povedal ja, ujo.
“Počúvaj uja,” povedala mamička.
“Pápá,” povedalo dievčatko, keď vychádzali z výťahu.

Toľko k uplatneniu môjho štúdia pedagogiky v praxi.

Podarilo sa mi spraviť menšiu búrku v šerbli Press fotom, na ktorom je Panna Mária s bujným poprsím. Mnohým veriacim to zdvihlo mandle a Martin Vystavil o tom aj zablogoval. Neviem nakoľko je moja reakcia na Vystavilovom blogu vítaná, nehovoriac o tom, že sa mi pri jej písaní rozkošatila mimo rozumný rozsah diskusného príspevku, preto som sa rozhodol tento problém rozobrať u seba.

(celý oný…)

Našiel som pri bŕľaní sa fotkami v agentúrnom servise fotku z koncertu Madonny v Düsseldorfe. Zaujala ma, lebo to štíhle blondíny v klobúku a s gitarou zvyknú.

Nemám Madonnu nijako v láske, ale pri bližšom pohľade na ňu, som k nej poňal sympatie. Je to už naozaj staršia pani, hoci s fenomenálnou výdržou a kondíciou, ale čas sa zastaviť nedá a ochabovanie tkaniva tobôž.

Mnohé z bytia človeka je zápasom o nesmrteľnosť, boj s entropiou, potvrdzovanie sebaklamu o večnosti, popieranie nevyhnutného konca. Päťdesiatročná Madonna, oblečená ako svieža dvadsiatka s vyzývavo odhalenou podprsenkou pod čiernou záclonkou cez trup možno neklame ani tak seba, ako skôr robí službu svojmu publiku.
 

Louise Cicconeová sa už so svojím vekom vyrovná; musí.

Ikona Madonna, teda tá neexistujúca osoba z fotografií, klipov a koncertov, ktorú Louise Cicconeová stvárňuje, starnúť nesmie, lebo:

“(…) je niekto, vďaka komu na celom svete kopa žien od tridsať vyššie s kŕčovými žilami a spoteným mejkapom stojí večer nad výlevkou plnou špinavých riadov, premýšľa nad svojimi perspektívami a nejde sa obesiť.”
(Eva Borušovičová: Madonnin svet)

Tak nesmie starnúť Helena Vondráčková, Cher či Zdena Studenková; tak sa stalo, že som portréty Lucky Bílej odniesol na retuš. Lebo hoci je to mimoriadne krásna žena, vidieť na nej, že za svoj úspech platila drinou. Akoby sa nepatrilo ukazovať príčiny a následky, pre aj proti; akoby sa rátala len dokonalosť a nie aj nutné obete.

Ikony.

Pravda.

Ešte stále sa svet krúti tak, ako má.

foto: TASR/AP

Mamina odkiaľsi vyhrabala papier, na ktorý zapisovala prirovnania vymyslené deťmi na hodine slovenčiny. Kým na prvej polovici papiera sú básnické prirovnania myslené vážne (Máš oči ako ligotavé perličky…), na tej druhej sú výsledky zadania, aby vymysleli prirovnanie, ktoré by bolo vtipné. A že sa darilo… (celý oný…)

Opäť raz zneužijem tento blog na to, aby som vyťahoval informácie od vás, ctených mojich čitateľov. Teraz sa vás pýtam toto: poznáte (najlepšie osobne) niekoho, kto nalatel na tzv. “nigérijský scam”? Koľko peňazí pri tom utratil? Máte na toho človeka kontakt, ktorý by ste mi vedeli posunúť?

Vopred vďaka veliká.

Až by ste nevedeli čo je nigérijský scam:

Nigerijský scam je jedna z forem nevyžádané pošty. Dalo by se říct, že jedna z nejnebezpečnějších, protože cílem je napadené příjemce skutečně připravit o peníze. Systém je to starší než běžné používání elektronické pošty, vyskytoval se v psané a posílané podobě, případně jako faxy, dávno předtím, než většinu textové komunikace ovládnul Internet. Princip je prostý.

Ten, kdo se o podvod pokouší, nabízí potenciální oběti podíl na penězích uložených typicky v nějaké bance nebo obdobné instituci. Tvrdí, že sám se k velké sumě prostředků nemůže z různých příčin dostat a potřebuje proto pomoc prostředníka. Aby mohl provést transakci, potřebuje od prostředníka investici, kterou mu pak vrátí i se ziskem z vybraných peněz.

Prostředník čili napadený peníze dá a očekává, že je dostane se ziskem zpátky. Nedostane pochopitelně nic, protože je okraden.

Citované z článku V. Bednářa Jak šel scam z ČR a všichni se mohli zbláznit na Lupe

Už dávno Google upodozrievam, že vie o nás viac, ako si myslíme.

Reťazovka Tvár za blogom slúži na odhalenie blogérov, ktorí doposiaľ neuznali za vhodné zverejniť svoju tvár. Priznám sa, potajme som dúfal, že sa mi vyhne, pretože mojich podobizní je na tomto blogu požehnane a už aj takému narcisovi, ako mne, je blbé pridávať ďalšiu. (Ešte by ste si o mne pomysleli, že som narcis.) Bol som však vyzvaný hneď dvakrát, a to ctihodným Lemuelom Kolkavom, ako aj milovníkom psov Fasterom. Výzvu teda prijímam a týmto sa konečne odhaľujem: (celý oný…)

Tak mi napadlo, milí moji, či budete vedieť, čo je toto. Našiel som to v šuplíku, kam som si to pred rokmi odložil ako suvenír, keď sa starý systém menil za nový.

Neprestáva ma fascinovať to, že IT napredujú tak závratnou rýchlosťou. Vec, ktorá sa bežne používala ešte sedem-osem rokov dozadu, je dnes už beznádejnou starožitnosťou. Podobný osud postihol aj diskety. Rozhriešenie: (celý oný…)

Platí všadeplatíkarta všade a vždy, alebo ide v skutočnosti o niekdeplatíkartu, ktorá platí občas všade?

A keď Fero zaplatí rundu všadeplatíkartou, platí Fero, alebo platí všadeplatíkarta?
A platí to vždy?

A nemohol by som dostať miesto všadeplatíkarty všetkoplatíkartu?
Ani keď budem dobrý, sľubujem?

Už tri noci kvôli tomu nespím a dva dni nebdiem, poraďte mi, prosím!

Poznámka na okraj:
Ak sa tento kreatívny copywriterský postup uchytí, môžme v blízkej dobe očakávať: Všetkosatamzmestítaška, Úplnevšetkomámecentrum, Minútplnáriťpaušál a možno aj Každátidáparfém.

Slovensko svojím prístupom k chráneným územiam pripomína banánovú republiku. Niekomu prišla kalamita v Tatrách mimoriadne vhod. V záujme štátu nie je ochrana prírody bez zásahu človeka, na tom sa nezarába. Zajtra sa má začať ťažiť v Tichej a Kôprovej doline, akurát sa to nazýva odstraňovanie kalamitného dreva. Je to chujovina.

Ak vám to nie je jedno, príďte zajtra, 11.4. o 15.00 pred MŽP SR.

Na samotnom mieste ťažby budú Tichú dolinu brániť aktivisti združenia UCHO Ekofórum a vzhľadom na to, že pre ťažbu nie sú vydané všetky potrebné povolenia, je možná aj pomoc polície.

Viac info:

• Čo hrozí Tichej doline
• Stránka združenia

Zdroj informácie: email od združenia UCHO

Doplnené:
Dnes (11.4.2007) vyzerá situácia takto: Do Tichej a Kôprovej doliny platí zákaz vstupu pre ťažbu dreva