Samoser Solutions

Ide o fotky, tak nebudem zbytočne tliapať. Minulý víkend som strávil v prenádhernej Levoči, na celoštátnej súťažnej prehliadke alternatívneho divadla. Okrem toho, že som zalamoval festivalový denník, bral som aj foťák a dobre som urobil, lebo sa zišiel. Ukázalo sa, že medzi kompaktmi zrkadlovka kráľom, a tak som si robil všetky fotky do denníka sám. Ako prehliadka dopadla, sa dozviete na stránke NOCky, denníky si môžete stiahnuť tuto číslo prvé a tuto druhé.

Ako predstavenia vyzerali, si pozrite tutokaj: (celý oný…)

Tak mi napadlo, milí moji, či budete vedieť, čo je toto. Našiel som to v šuplíku, kam som si to pred rokmi odložil ako suvenír, keď sa starý systém menil za nový.

Neprestáva ma fascinovať to, že IT napredujú tak závratnou rýchlosťou. Vec, ktorá sa bežne používala ešte sedem-osem rokov dozadu, je dnes už beznádejnou starožitnosťou. Podobný osud postihol aj diskety. Rozhriešenie: (celý oný…)

Môj kamarát Martin ma zavolal na maratón. Nie bežať, ako sa ma boli zlomyseľne pýtali moja mať, iba povzbudiť a fotiť.

Tatrabanka City Marathon sa konal na prvého apríla, t.j. túto nedeľu a štartovalo sa o 10.00 z Hviezdoslavovho námestia. Bežali sa dve osmičky, tu je mapa trasy. Martin sa pripravoval iba dva mesiace a pred maratónom nebežal v kuse viac ako 32 kilometrov. Právom sa teda obával, že sa mu to i nemusí podariť. O svojich výkonoch si viedol pedantskú tabuľku a vzhľadom na to, že povolaním je programátor, ako inak, ako v Google Spredsheets. Za dva mesiace tréningu prebehol 335 kilometrov za 33 hodín, potreboval urobiť 314 263 krokov, pri ktorých som spálil 116 488 kJ (cca 4 kg čistého tuku). Ambície nemal veľké: dobehnúť maratón, pokiaľ možno pod štyri hodiny.

(celý oný…)

To, že s mojím — s naším životom nie je všetko v poriadku, si najviac uvedomujem práve v predvianočnom čase. Možno si to kvôli môjmu silnému staromilstvu všetko maľujem v krajších farbách, ale vždy 24. mi príde smutno z toho, že už je to tu a ja som to nijako zvlášť neprežíval. Že nemám čas, a hlavne chuť, chystať sa celý advent na mágiu Štedrej večere. Zdá sa mi, že z Vianoc mi niekto rok čo rok odoberá kus posvätnosti a intímnosti tejto navýsosť rodinnej chvíle. (celý oný…)

Budem mať výstavu. Výstavu fotografií. Ja. V Banskej Bystrici. Vo foyeri Štátnej opery. Začína sa 1.12. a potrvá do konca decembra. Nie je to nič vážne, iba pár fotiek, a vraj tam aj tak vystavuje hocikto, aj deti z miestnej ZUŠ-ky. Ale aj tak, prvýkrát (IRL) budú moje veci verejne vystavené. Doposiaľ tomu celkom nerozumiem.

Výstava dostala meno Samospust.

Ak budete mať cestu, príďte sa prosím pozrieť a napíšte mi, ako sa vám to páči a čo si o tom myslíte.

V tejto galérii sú fotky, ktoré tam budú vystavené vo veľkosti formátu A3. Tu je pokec, ktorý som k výstave napísal, a ktorý tam bude visieť ako sprievodný text: (celý oný…)

Prasa, ošípaná, mašuro, brav, maško, mangalica, vepor. Azda žiaden iný domáci tvor nemá toľko pomenovaní. V ďalšom dieli populárno-náučného seriálu, určeného pre nedovzdelané mestské deťúrence, si teda rozpovieme čosi o tvorovi s odborným názvom Sus scrofa, čiže sviňa, poddruh domesticus, to akože domáca. (celý oný…)

V dnešnom dieli seriálu pre rozmaznané mestské chlapčence si predstavíme ďalšieho tvora, s ktorým sa možno na vidieku stretnúť v hojnej miere. Je ním callus domesticus, inak tiež Sliepka domáca.

Erudovaní vidiečania by možno vedeli podať vyčerpávajúcejší výklad, ale nám pre naše účely postačí vedieť, že sliepka sa vyznačuje dvoma hrabavými nohami, jedným zobavým zobákom a na hlave má navyše hrebienok (a chocholúšik). Vydáva zvuk “kotkodák!”, ale toho “kotko-” pred koncovkou “dák” môže byť viacero. Sliepky poznáme biele, hnedé, potom také fŕkané a ešte jarabé. (celý oný…)

Dokopal som sa k tomu, aby som “vyvolal” fotky z monodrámy Shirley Valentine v podaní Zuzany Kronerovej. Inscenáciu som fotil na Scénickej Žatve 2006. Tu je fotoalbum, poniže prikladám výber tých (podľa mňa) najlepších.

Tu je stručný text o tom, že o čom:

Rada si tresnem pohár vína, keď varím, stena, počuješ?” začína svoju one woman show o osamelej starnúcej žene Shirley Valentine herečka Zuzana Kronerová. A potom predvádza neuveriteľnú zmes gagov, emócií a postáv tak vynikajúco, že aj banálne, životom otrepané vety mení na perly… (prebraté zo stránky Kulturniportal.cz)

O čosi viac možno nájsť na serveri Kultura.sk. O Zuzane Kronerovej samotnej sa možno dočítať na serveri Osobnosti.sk (aj keď tam sa z nepochopiteľných príčin uvádza ako “Krónerová”). (celý oný…)

Pre chlapca z mesta môže byť pobyt na dedine nesmiernou nudou a utrpením. Jedna krčma a jeden bar, večne zavretý Rozličný tovar, samé kopce, mizerné spoje a žiaden bankomat. Taký chlapec z mesta je ale rozmaznaný trúd, slepý k tomu, čo mu mesto nikdy nedá: manuálna práca na čerstvom vzduchu, nádherné nebo plné hviezd a dvor plný fascinujúcich živých tvorov. Tak napríklad kačky. (celý oný…)

Scénická žatva je celoslovenskou prehliadkou ochotníckeho divadla s medzinárodnou účasťou. To sú ale enem také slovíčka, čo nikomu nič poriadne nepovedia. To podstatné na Scénickej žatve je jej uvoľnená, neformálna a priateľská atmosféra. Bez ohľadu na zaradenie a funkciu si možno s hocikým pokecať o hocičom a pocit výlučnosti a elity majú iba pubertálne cicušky z tvorivých dielní a divadelných súborov. Mám možnosť porovnať atmosféru Žatvy s pocitom z Divadelnej Nitry, v oboch prípadoch zvnútra, ako tá swynja, čo nosí visačku a chodí zadara na predstavenia. Rozdiel je priepastný. Koniec koncov, o niečom svedčia aj fotky, čo som na Žatve nazbieral. (celý oný…)