Tento text je pôvodom fejtón pre Rozhlas. Vysielal sa na okruhu Rádio Slovensko v rámci cyklu Takže takto.

Zbierka zverejnenej slovesnosti tajných služieb sa nám rozrástla o ďalší príspevok a aj o ďalší žáner. Po reportážnom oku Gorily a zbierke rozhovorov Sasanky je ním údajná ľúbostná korešpondencia pána Lipšica s jednou pani advokátkou.

Musím povedať, že po nahliadnutí do tohto materiálu mnou otriaslo silné pohoršenie. Zo spisu vyplýva, že pán Lipšic používal telefón značky BlackBerry. Uznajte, taký šikovný človek a ondie sa s takou predraženou tehlou s fyzickou klávesnicou a malým displejom? Navyše to má operačný systém, ktorý bol starý, už keď bol nový.

Výrobca sa chváli tým, že komunikácia týchto prístrojov v sieti je extra šifrovaná. Tak to teda bohviečo nebude, keď som si ju prečítal aj ja. Hoci bez obrázkov, čo je škoda; len to nebude vina BlackBerry, ale sebeckých tajných agentov.

Inak, nečudo, že pán Lipšic mámi od dotyčnej obrázky; na tomto prístroji zrejme nie je možné uskutočniť ani videohovor.

Z komunikácie ďalej vyplýva, že dotyčná mnohokrát veľmi netrpezlivo posielala ďalšiu a ďalšiu správu a pán Lipšic neodpovedal. Povedzme si úprimne, ten telefón nie je najrýchlejší a občas veru aj systém zamrzne, baterku treba vyberať.

Viackrát sa pani advokátka odvoláva na svoje príspevky na Facebook a pán Lipšic odpovedá, že ich ešte nevidel. Je možné, že ako minister nemal čas pozerať sociálne siete, ale znalci vedia, že aj keby chcel, na hentom svojom telefóne by mu to zabralo pol hodinu a ešte aj to by ošedivel. Oficiálna aplikácia Facebooku zrejme stojí za milú jarmilu ako na všetkých ostatných systémoch a cez interný prehliadač by sa to nechcelo ani mne.

A ďalej, kto to kedy videl, riešiť si takéto záležitosti cez normálne esemesky, keď tu máme Gtalk, Whatsapp alebo Viber, že? No, máme ako máme. Inštalovať appky na blekberinu sa darí hocikedy až na tretí pokus. Alebo sa nedarí a treba sa s tým zmieriť.

Ale teraz vážne. Prijmime na chvíľu možnosť, že by prepisy neboli podvrh.

Je mi jedno, že si písal v pracovnej dobe. Ministerčina sú zasadania a cesty medzi nimi. Času dosť aj na román.

Je mi jedno, že to bolo na služobnom mobile, lebo predpokladám, že ten paušál, čo sa dáva ministrovi, asi nebude bársjaká sova, delfín, kengura a rozpočet tým neutrpel.

A je mi jedno aj to, že by pán Lipšic mohol mať milostné dobrodružstvo. Keď jej nekupuje za štátne byt a doma mu to prejde, mňa do toho nič.

No a že sa stavia do role kresťansky morálneho človeka? Ako hovorí môj kamarát Lukáš, lepšie sa človeku žije s predstavou, že sú politici pokrytci, ako sa obávať, že sú naozaj takí hňupi.

Mne je iba jedno ľúto – koľko sa to chudák dievča muselo naesemeskovať, aby si mohlo zašantiť s jedným uponáhľaným a zrejme aj riadne vyčerpaným ministrom. Tipujem, že keď už k nej konečne naozaj raz došiel, najedol sa, otvoril si pivo a kým si ona navliekla v budoári čipkované samodržky, zaspal jej na kanape pri predpovedi počasia na TA3.