Tento text je pôvodom fejtón pre Rozhlas. Vysielal sa na okruhu Rádio Slovensko v rámci cyklu Takže takto.

Počas sviatkov je obdobie, kedy sa ľudia navštevujú viac ako obvykle. Všetkého hojno, ale  kapustnice a údeného už majú ľudia vyše krka. Čo teda ponúknuť hosťom? Prichádza na rad nedocenené kulinárske umenie – obložené chlebíčky. Keby som bol študentom potravinárskej školy, spravím si z nich doktorát, takto som len ich bezmedzným milovníkom. Ďakujem aspoň za túto príležitosť vzdať im hold.

Totiž, umne obložený chlebíček je pre našu kultúru to, čo pre Japoncov sushi. Sushi tiež kedysi dávno začínalo ako balenie ryby na cestu. U nás – ale toto nemám doložené  – chlebíček tiež zrejme začínal ako hrubý lepeňák so šmalcom a cibuľou do kapsy na pasienok.

Japonci, bystré hlavy, jedného dňa prestali ryžový obal z ryby odhadzovať a začali špekulovať, ako by sa to dalo vylepšiť. Výsledkom je sushi, nigiri, maki – taký aj onaký, s maslovou rybou, tuniakom, krevetou, aj s avokádom, len s oštiepkom nie je, lebo ho v Japonsku ešte nevynašli.

Mysleli by ste si, že k nám vylepšovanie chlebíčka prišlo od Francúzov s napoleonskými vojskami, ktoré miesto lepeňáka fasovali le chlebíčky. Ale nie. Možno odtiaľ prišli jednohubky, ale vynálezcom chlebíčka v dnešnej podobe – takého na tri hryzy – bol pražský lahôdkar Jan Paukert. Svoje slávne lahôdky založil v roku 1916 a ešte slávnejší Vlasta Burian sa chlebíčkami nadchol tak, že u Paukerta usporadúval chlebíčkové večierky.

My, Slováci, máme vo zvyku zbavovať sa svojich dejín, ak sa diali v inom štáte ako našom vlastnom. Priatelia! V mene chlebíčkov upustime od tejto nerozumnej praxe. S Čechmi nás spájajú dve Československá a treba si vážiť, čo dobrého nám dali. Oni získali bryndzu a korbáčiky; nuž sa nehanbime – chlebíčky sú tiež spoločné.

Spraviť chlebíček je jednoduché, ale to aj sushi. Spraviť dokonalý chlebíček je ešte ťažšie ako sushi. Úprimne, mačkať ryžu so surovou rybou do guľky, to zvládne hocikto. Dcéra mala dva roky a robila to so segedínom.

Ale chlebíček – to je boj s plochou pečiva, na ktorú musí prísť hojnosť oblohy v množstve, ktoré ešte aspoň teoreticky umožňuje stabilný úchop. Zároveň je chlebíček súbojom sviežosti s rozmočením. Nariaseny plátok šunky na maslovom základe dokáže izolovať poréznu veku od rezu rajčinou len určitý čas, potom nasleduje smutný odmäk.

A ďalej chuťové vyváženie: áno, jing klobásky sa snúbi s jangom horčice, ale len plnotučnej, nie kremžskej. Kaviáru smie byť len kôpka a v stretnutí so syrokrémom volá o pomoc. Šalát z falošného kraba musí prísť s citrónom a ratolesťou petržlenu, inak nemá pointu. Veď to poznáte.

Veľkou otázkou je posýpka najemno nastrúhaným syrom. Milujeme ho všetci, ale ruku na srdce, komu sa podarilo ani raz doňho nevydýchnuť, ba čo horšie, ani raz ho nevdýchnuť? Možno veda príde s odpoveďou aj na túto výzvu.

Prajem vám teda veľa zdaru ako pri príprave, tak pri konzumácii. Sviatkom zdar a chlebíčkom zvlášť!