Recenzia knihy Gaba Žifčáka: Ako som nechcel ísť na Zanzibar

Vyhlásenie o konflikte záujmov: Táto recenzia je neobjektívna a nikto by ju nemal čítať. Gabo je môj kamarát a kolega. Navyše, knižku mi daroval, pampúch jeden lakomý, len preto, že som mu sľúbil túto recenziu.

O cestopisoch toho veľa neviem, lebo cestovať sa mi nechce. Tak načo by som to čítal? Všade na svete sú ľudia hovädá, a tu, doma, to aspoň poznám a viem, na koho si mám dať pozor.

Ale mám takú hrubú predstavu, že cestopisy obvykle píšu autori, ktorí radi cestujú. Že sú to ľudia, ktorí si niečo doma naštudovali, a v teréne potom starostlivo pozorovali a dokumentovali, skrátka – krajinu spoznali a vyznajú sa. A obvykle to píšu preto, lebo sa im tam páčilo, a chcú sa podeliť o zážitky, ktoré možno nadchnú čitateľa, aby vycestoval do danej krajiny aj on.

No a Žifčák, ten napísal cestopis, kde neplatí nič z tohto. Neznáša cestovať, do Zanzibaru sa vyzná úplné hovno a v jeho cestopise sú úhrnom asi dve úprimné pochvaly na miesto pobytu.

Povedzme si to takto: Vznik tejto knižky obohatil cestopiseckú tvorbu podobne ako holub sochárstvo. Svojou troškou.

Iba Žifčákovi napadne napísať cestopis o tom, ako sa mu nechce ísť, ako hnusne mu je, keď tam už je a ako veľmi sa teší na to, že pôjde domov. Jeho pochod Zanzibarom je prakticky jedno nonstop ufrfľané rozprávanie. Treba však vedieť dve veci:

Po prvé, Gabo vie frfľať.

Po druhé, Gabo vie rozprávať.

To prvé vtipne a to druhé zábavne. Takže ak má niekomu prejsť cestopis postavený na hlavu, tak je to Žifčák.

Jeho podanie malérov a vzdychov neochotného cestovateľa je veľmi živé, pútavé a pestré; text nenudí láskou autora ku kráse vlastného slova, naopak, jazyk je priamy a výstižný. Badať dobrý návyk stand-upistu dostať sa k pointe bez zbytočného zdržovania. Zdatný čitateľ túto knižku zmastí za deň ako malinu.

Rýchlemu vstrebaniu pomáha aj slušná grafická úprava s množstvom obrazového materiálu. Obrazový materiál, treba varovať, obsahuje množstvo Žifčáka. To však berme ako súčasť autorskej licencie – on si niečo vytrpel na Zanzibare, aby ste vy nemuseli, takže na oplátku budete vy trochu trpieť pohľadom na Žifčáka.

Moje odporúčanie je vrelé pre každého, kto vie, čo je tento človek zač – že robí stand-up, že založil kultových Svedkov Liehovových, a že je členom mimoriadne populárneho podcastu Lužifčák. V tom prípade čitateľovi v hlave znie Gabov hlas, čo náramne zlepšuje zážitok z textu.

Vlažné je však moje odporúčanie pre ostatných. Ak neviete, kto Žifčák je, môže (nemusí!) vám chýbať motivácia čítať o zážitkoch nejakého ufrfľaného domaseda. Ale ak ste sa dokázali prehrýzť zážitkami nejakého Sokola, čo vozil nejakých Nórov, zrejme sa vám bude ľahko čľapkať aj v zážitkoch nejakého Žifčáka, ktorého chceli nonstop ošmeknúť nejakí Zanzibarčania.

Koniec koncov, vpred nás posúvajú hlavne chyby a omyly. Ak sa chcete vydať do africkej destinácie, táto knižka vás môže primať k tomu, aby ste si to rozmysleli, alebo aspoň aby ste sa vyvarovali chýb, ktoré narobil tento neskúsený frfľoš.

Ja osobne som dospel k presvedčeniu, že na Zanzibar už nechcem ísť, pričom ani predtým som nechcel. Ale prečítal som si o tom rád a s veľkou chuťou, lebo autorovi v jeho nechuti úplne rozumiem!